SÚBORY COOKIE na webovej stránke DR. OETKER

Tento web uloží súbory cookies do vášho zariadenia, aby umožnil lepšie fungovanie stránok. Viac informácií tu.

 

Kresťanská Veľká noc

Svätý alebo Pašiový týždeň je obdobie, kedy si kresťania po celom svete pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na Zemi. 

Aj napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o deväť dní s týmito prívlastkami: Kvetná Nedeľa, Modrý Pondelok, Sivý Utorok, Škaredá Streda, Zelený Štvrtok, Veľký Piatok, Biela Sobota, Veľkonočná Nedeľa, Veľkonočný Pondelok.

Veľkou nocou myslíme tú zo soboty na nedeľu, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom končí 40-dňový pôst, kedy človek pracoval na svojom vnútornom obrodení. Pôstne obdobie pre našich predkov znamenalo, že sa jedlo iba jedno jedlo denne, nejedlo sa mäso, ryby, vajcia a mlieko.

Pohanská Veľká noc

Pohania (napríklad Keltovia, ktorí žili na našom území pred Slovanmi) vždy v túto dobu slávili príchod jari. Ich oslava bola spätá s veľkým množstvom zvykov a rituálov, ktoré sa iba v málo zmenenej podobe zachovali dodnes.

Nemecké a anglické  pomenovania Veľkej noci – Ostern a Easter – pripomína starogermánsku bohyňu jari a plodnosti Ostaru, ktorej náprotivkom bola slovanská Vesna. Ostara je sviatkom jarnej rovnodennosti a oslavuje sa okolo 21. marca, kedy je dĺžka noci a dňa rovnaká. Ostara je tak dobou rovnováhy a zároveň oficiálne začína jar. Je to doba, ktorá oznamuje príchod nových začiatkov, príchod nového života. Je to doba návratu bohov vegetácie a nového života. Ich prítomnosť je takmer hmatateľná a ich sila nezadržateľná.

Zelené výhonky rastlín sa derú von z hliny, svieže lístky stromov rašia z púčikov skoro pred očami, zvieratá vychádzajú z úkrytov a pária sa, vtáci stavajú hniezda a kladú svoje vajíčka. Vajce je symbolom znovuzrodenia, plodnosti a nesmrteľnosti.

Židovská Veľká noc

Židia v tomto období slávia „Pesach“, Sviatok nekvasených chlebov, na počesť vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Je to zároveň slávnosť prebudenia pôdy a zeme. Počas pesach sa môžu konzumovať iba kóšer potraviny a nápoje. Hlavnou potravinou je Maces, krehký rovný nekvasený chlieb.

Podľa Tóry Izraelčania  opustili Egypt tak rýchlo, že im nestačilo vykysnúť cesto na pečenie chleba. Upiekli preto chlieb z nekvaseného cesta (v podstate len pečené múčne placky rozrobené vo vode). Tóra tiež prikazuje, že počas celých sviatkov sa nesmie jesť nič kvasené.

Veľký piatok

Veľký piatok je deň Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách je spájaný s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a taktiež sa nemalo nič požičiavať, pretože požičaná vec by mohla byť začarovaná; nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať, okopávať) ani prať prádlo, pretože by bolo namočené Kristovou krvou.

Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu – neboleli ich potom zuby. Textilníci priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu. Košeľa ušitá pašiovými niťami chránila pred bleskom.

Zelený štvrtok

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag. V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň hlavne zelenú stravu, ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví.

Podľa ľudových zvykov na Zelený štvrtok museli skoro vstať a umyť sa rosou – neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku – aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa oblúkom všetkým sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

Biela sobota

Tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na Veľkonočnej vigílii (je to bohoslužba na Veľkú noc, pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie).

Názov môže tiež pochádzať z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou Zmŕtvychvstania. Na Bielu sobotu sa ľudia starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom.

Doma sa okrem upratovania piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka. Všetko sa pripravovalo na nedeľu.

Veľkonočná nedeľa

Zmŕtvychvstanie Pána, taktiež Boží hod veľkonočný

Nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne. Preto je tiež každý rok Veľká noc inokedy.

V tento deň sa všetci ponáhľali do kostola. Nikto nezostal doma, pretože v kostole sa svätili veľkonočné pokrmy (baránok, mazance, vajcia, víno). Bolo zvykom, že každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu sa ho dalo na pole, do studne a na záhradu – aby bola dobrá úroda, voda a dostatok ovocia. Jedlo sa spoločne vajce uvarené na Veľký piatok spolu s vŕbovým a jaseňovým prútom.

Ak by niekto počas nasledujúceho roku zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a hneď by si spomenul na cestu späť.

Veľkonočný pondelok

V minulosti bývalo zvykom, že po významných sviatkoch sa jeden deň nepracovalo. Vďaka tomu je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja aj keď cirkevné sviatky končia už v nedeľu.

Tento deň je spojený s ľudovými oslavami prichádzajúcej jari. Chodíme šibať korbáčom, najlepšie zo 6 až 12 čerstvých vŕbových prútov. Šibanie dievčat im má odovzdať sviežosť vŕbového prútia. Táto koleda je spojená s odmenou pre šibačov. Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli ženy zdobiť samé podľa krajových zvykov.

Dnes už skôr muži dostanú pohárik niečoho dobrého na napitie. Vajcia uvarené natvrdo, nie duté, ako tomu bolo pri krasliciach. Veľkonočné zvyky sa stále menia, ale radosť z príchodu jari ostáva rovnaká.