Cesta k zlatej tradícii

Najväčším podnikovým závodom, pokiaľ ide o rozsah, zložitosť výroby a sortimentu bol závod Boleráz v okrese Trnava. Vznik závodu sa datuje od roku 1912.  V tom čase to je poľnohospodársky liehovar. V dôsledku I. svetovej vojny začne liehovar upadať, avšak bohatá surovinová základňa a lacné pracovné sily predurčujú oblasť na orientáciu na potravinársky priemysel. V roku 1919 dostane továreň príležitosť na oživenie, keď ju do vlastníctva získa firma Deutsch a Grünfeld.

Tá na mieste vybuduje prvú škrobáreň, ktorá vyrába škrob z divých gaštanov. Stane sa tak jednou z prvých škrobární na svete. Firme sa však základná surovina vo forme gaštanov neosvedčí, a tak hľadá vhodnú náhradu. „Osvietenie“ príde vďaka „zlatému“ kukuričnému klasu a podnikatelia sa preorientujú na výrobu škrobu z kukurice. Slovenský produkt získa už v tom čase svoje známe logo so žltým kukuričným klasom. Typická ochranná známka je chránená dodnes.

Majitelia škrobárne objavujú jedinečnosť kukuričného škrobu a jeho využitia v potravinárstve. Prispôsobujú tomu celú výrobu. Okrem škrobu sa v tridsiatych rokoch v Boleráze vyrábajú aj vlhké a suché kukuričné mláto, a po roku 1940 sa do výroby pridáva aj kukuričný sirup.

Napriek krušným chvíľam medzivojnového obdobia si závod v Boleráze zachováva svoju autenticitu a zostáva verný produkcii kukuričného „zlata“.

Tradičná slovenská výroba a jej produkty ustáli náročné medzivojnové obdobie, továreň začne opäť napredovať a spolu s ňou sa rozširuje aj portfólio výrobkov. Výroba sa tak začne orientovať na segment pudingových práškov. Jedným z prvých je Zlatý klas, v tom čase nazývaný Krémový prášok so zlatým klasom.

Prirodzenou voľbou chuti Zlatého klasu je vanilková aróma a jemné žlté sfarbenie. Vanilka, ako jedna z najuniverzálnejších chutí pri pečení je už v tom čase medzi gazdinkami veľmi populárna. Jemné žlté sfarbenie krému, ktoré si dnes mnohí spájame s vanilkou však bolo v skutočnosti z vaječných žĺtkov, ktoré sa pôvodne, spolu s mliekom a vanilkovým strukom, používali na prípravu krémov do zákuskov (tzv. custard - vaječný krém pôvodom zo Spojeného kráľovstva).

Novinka sa v slovenských domácnostiach uchytí takmer ihneď a mnohí jej tajnú receptúru, ktorá sa zachováva dodnes, pripodobňujú Coca-cole. Rovnako ako v prípad Coca-cola, aj Zlatý klas má svojich napodobňovateľov, no žiadny sa nevyrovná originálu!

Vznik Československej federatívnej republiky prinesie nové generálne riaditeľstvo LIKO, pod ktoré sa začleňujú všetky Slovenské škrobárne, zastrešené podnikovým riaditeľstvom Slovenské škrobárne n. p, so sídlom v Trnave. Produkciu Zlatého klasu to však neohrozuje, práve naopak. Aj naďalej putuje k spokojným zákazníkom, tentokrát vo väčšom 40g balení.

Po Nežnej revolúcii prichádzajú ďalšie zmeny a podnik v Boleráze viackrát zmení majiteľa. Najprv funguje samostatne ako Slovamyl Boleráz, neskôr pod belgickou firmou Amylum. Osud závodu sa však začne uberať smerom k podobe výrobkov, ktoré sú dnes mnohým veľmi dobre známe. O stabilizáciu situácie sa pričiní spoločnosť Dr. Oetker, ktorá v roku 1993 odkúpi výrobné značky a receptúry továrne v Boleráze.

Segment pudingových práškov povýši na nevyhnutnosť pre každú domácnosť. Spoločnosť Dr. Oetker sa rozhodne zaviesť opatrenia, aby bol tento „lokálny poklad“ ešte viac atraktívny a prijme kroky na zvyšovanie kvality výrobkov a zefektívnenie technologických postupov. Symbolom cesty k modernej výrobe sa stane redizajn obalu Zlatého klasu, pričom jeho názov aj receptúra ostávajú zachované z úcty k tradíciám a rokmi vycibrenej kvalite výrobku.

V roku 1993 spoločnosť Dr. Oetker odkúpi výrobné značky a receptúry závodu v Boleráze. Kukuričný škrob si zachováva svoje popredné miesto vo výrobnom procese a stáva sa symbolom segmentu pudingových práškov.

Vedenie spoločnosti Dr. Oetker prijíma opatrenia na zvyšovanie kvality produktov a zjednodušenie technologických postupov.

Obal Zlatého klasu prechádza redizajnom, receptúra a názov však ostávajú nezmenené.