História pizze
Počujete ten jemný šum mora prelínajúci sa s veselým ruchom talianskej promenády? To je Neapol! Vitajte!
Je to doba, keď Leonardo Da Vinci namaľoval portrét Mony Lisy, Michelangelo vytvoril sochu Davida a Columbus vyrazil na svoju poslednú výpravu.
Ulice Neapola vonia pouličným jedlom, čerstvými rybami a morskými plodmi.
Máte chuť na pizzu? Nemusíte siahať hlboko do vrecka, pizza je tu totiž známa ako jedlo chudobných. A čo ju odlišuje od bežného pečeného cesta, ktoré už zvyšok sveta pozná?
No predsa tá najzásadnejšia surovina, ktorú by ste doteraz hľadali len veľmi ťažko – paradajky.
Dokážete si predstaviť, aké by to bolo bez paradajok? Tá totiž dlho Európa vôbec nepoznala. Dostali sa sem až v roku 1520 z Južnej Ameriky. A práve tu v Neapole sa stal menší zázrak, keď sa neznámy gurmán rozhodol potrieť pizza cesto rozdrvenými paradajkami, čím odštartoval modernú „pizza kultúru“.
Sýte, jednoduché a chutné jedlo pripravené z cesta a domácich paradajok sa bez zmeny medzi miestnymi tešilo veľkej popularite dlhé desiatky rokov. Ale tejto klasike stále tak trochu niečo chýbalo. Nemyslíte?
Poďme ju vylepšiť! To sa ale musíme trochu posunúť v čase.
Je to storočie telegrafu, telefónu, žiarovky, a hlavne vylepšenia pizze! Taliansky kráľovský pár sa totiž presne vtedy rozhodol opustiť pohodlie svojho sídla a bližšie preskúmať krajinu, ktorej vládne.
Jednou z ich zastávok bolo tiež mesto Neapol, kde si pizza držala svoje popredné miesto medzi jedlami. Pocta pohostiť kráľovský pár však pripadla len jednému pekárovi, a to Raffaeleovi Espositovi. Ten mal pred sebou neľahkú úlohu.
Po dlhých úvahách sa rozhodol – a dnes vieme, že to bolo rozhodnutie hodné génia – použiť ingrediencie vo farbách talianskej vlajky. Tie nielen dobre vyzerali, ale tiež výborne chutili. Bazalka, mozzarella a paradajky na jemnom ceste okúzlili kráľovskú rodinu natoľko, že sa táto špecialita preslávila po celom Taliansku. A tak, zatiaľ čo sa z kráľovnej stala jedna z prvých influenceriek, táto pizza sa stala najslávnejším a najobľúbenejším druhom, ktorý milujú všetci po celom svete. Nie nadarmo preto nesie meno po kráľovnej. Už viete? Áno, je to Margherita!
Američania poslali Európe paradajky, a tak ich Európania dali na pizzu a poslali späť do Ameriky.
História americkej pizze sa začala písať spolu so začínajúcou migráciou Talianov koncom 19. storočia. Tí si jej receptúru priniesli so sebou do novej vlasti.
Už v roku 1905 tak v New Yorku vznikla prvá pizzeria. Počas druhej svetovej vojny sa s pizzou zoznámili tiež americkí vojaci, ktorí pôsobili na území Talianska. A boli to práve oni, kto toto skvelé jedlo po návrate do vlasti preslávili.
Od tej chvíle sa pizza v Amerike vyvíjala trochu iným spôsobom než v Taliansku a prispôsobovala sa chuti miestnych obyvateľov. Okrem vyšších okrajov a hrubšieho cesta nájdeme odlišnosti tiež v príprave paradajkového základu.
Zatiaľ čo v Taliansku sa pripravuje z čerstvých paradajok, olivového oleja, cesnaku a oregana, v Amerike je obľúbenejšia hustejšia, sladšia a jemne pikantná paradajková omáčka pripravovaná pomalým varením, ktoré trvá aj niekoľko hodín.