Vďaka archeologickým vykopávkam vieme, že kakaovník pestovali Olmékovia na území dnešného Mexika už pred 3 000 rokmi. Po zániku ich ríše sa pestovanie kakaovníkov ujali Mayovia, Toltékovia, Aztékovia,… A nakoniec my ☺

Kakaové bôby neboli len jednou z mnohých plodín – bol to exkluzívny tovar. V dobách indiánskych ríš preto bôby slúžili ako platidlo. Napríklad paradajka stála 1 bôb, avokádo 3 bôby, králik stál 10 bôbov a otrok 100 bôbov. Mayovia si kakaové bôby tak vážili, že ich používali vo svojich rituáloch pri obetovaní bohom.

Kakao ako nápoj obsahuje skutočne veľa energie a podávalo sa napríklad na banketoch. Taký aztécky cisár Montezuma údajne dokázal vypiť denne viac než päťdesiat čiaš kakaa. Ako inak než z pohárov z rýdzeho zlata. V priebehu jedného dňa sa na bankete spotrebovalo až 640 čiaš kakaového nápoja, to si niekto užíval.

Až do roku 1828 nebolo vôbec jednoduché vyrobiť kakaový nápoj – vysoký podiel tuku spôsoboval zlú rozpustnosť a mastné oká na jeho hladine. Potom ale prišiel Holanďan Casparus van Houten s lisom, ktorý prvýkrát z kakaových bôbov oddelil viac než 50 % kakaového masla, čím otvoril cestu k sušeniu a mletiu na kakaový prášok. Sláva!

Čím tmavšiu farbu má kakaový prášok, tým je lepší? Tmavšia farba nevypovedá nič o kvalite a možno ju docieliť alkalizáciou. Alkalizácia je proces, s ktorým prišiel syn už spomínaného Caspara van Houtena, Coenraad. Chcel spríjemniť prirodzene kyslú chuť kakaa a zlepšiť jeho rozpustnosť.

To sa mu podarilo pridaním regulátorov kyslosti (čiže alkalizačných činidiel) do kakaovej hmoty. Na jeho počesť sa tieto kakaá nazývajú ako „holandské“, prípadne „holandského typu“. Alkalizácia ale zároveň znižuje množstvo látok prospešných nášmu zdraviu.

Plod stromu kakaovníka je 10 – 25 cm dlhý, 6 – 12 cm široký a má hmotnosť okolo 450 gramov. Vo vnútri plodu sa v 5 radoch nachádza asi 40 semien, ktoré sa na hromádkach fermentujú 2 – 7 dní pri teplote 38 – 50 °C. Potom sa ešte sušia, čistia, predpražujú a pražia pri 105 °C a na záver melú na kakaovú hmotu. To všetko zo stromu, ktorý dáva plody až po 9 rokoch rastu, a to ešte približne len 2 kilogramy za rok. Už je jasnejšie, prečo to bývala taká luxusná surovina?

Kakaovník pôvodne rástol v podraste dažďových pralesov, kde mal ideálny tieň, teplotu i optimálne množstvo vody. Všetky tieto „podmienky“ musia byť splnené aj dnes, a tak možno kakaovník pestovať len v tropickom pásme okolo rovníka, medzi 20° severnej a južnej zemepisnej šírky, do nadmorskej výšky 500 m n. m. Kakaové bôby, z ktorých je Prírodné kakao Dr. Oetker vyrobené, vypestovali farmári v západnej Afrike (Pobrežie slonoviny, Ghana, Kamerun a Nigéria), Dominikánskej republike, Vietname alebo Indonézii.