Nenahraditeľná kyselina citrónová

Objav kyseliny citrónovej je pripisovaný perzskému alchymistovi z 8. storočia Abú Músa Džábir ibn Hajjánovi.

Prvýkrát ju však izoloval, až v roku 1784, švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele, ktorý ju vykryštalizoval z citrónovej šťavy. Aj preto sa namiesto označenia kyselina 3-karboxy-3-hydroxypentandiová udomácnil názov kyselina citrónová.

Kyselina citrónová je slabá organická kyselina, ktorá môže existovať buď v bezvodej forme (anhydrát) alebo ako monohydrát v závislosti od teploty, pri ktorej sa kryštalizuje. Nemá žiadnu vôňu.

Kyselina citrónová sa vyskytuje v stopových množstvách v rôznych druhoch ovocia a zeleniny, najmä však v citrusových plodoch. Citróny a limety obsahujú obzvlášť vysokú koncentráciu kyseliny; môže tvoriť až 8 % suchej hmotnosti týchto plodov (približne 47 g / l v šťavách).

Celosvetová ročná produkcia kyseliny citrónovej neustále rastie a v roku 2018 prekročila hranicu 2 mil. ton.

Viac ako 50 % tohto objemu sa použilo ako regulátor kyslosti do nápojov, približne 20 % do iných potravinárskych výrobkov, 20 % na výrobu čistiacich prostriedkov a 10 % bolo spracovaných v kozmetickom, farmaceutickom či chemickom priemysle. 

V dnešnej dobe prevažuje priemyselná výroba kyseliny citrónovej pomocou kultúry Aspergillus niger. Pri tejto výrobe je kultúra kŕmená sacharózou, aby produkovala kyselinu. Zdrojom sacharózy je kukuričný výluh, melasa alebo kukuričný škrob.

Kyselina citrónová je naozaj všestranným pomocníkom, má preto široké využitie aj v našich domácnostiach. Vynikajúco sa hodí napríklad na odstránenie vodného kameňa, na čistenie, prípadne na výrobu vlastných domácich čističov, práškov na pranie či prísad do kúpeľa.